V dnešnej spoločnosti je postoj ľudí k feminizmu veľmi zaujímavý. Podľa ankety z Huffington Post-u súhlasí s rovnakými právami pre mužov a ženy majorita respondentov, konkrétne 80%. Táto majorita by sa mala k tomuto hnutiu hlásiť, pretože podľa definície zodpovedá ich názoru. No realita je úplne iná. Podľa spomínanej ankety sa ako feministi identifikujú len 20% z opýtaných. Zo žien len jedna štvrtina. 

Moje otázky teda znejú nasledovne: Prečo je to tak? Čo je na feminizme také odsúdeniahodné? Čo sa preháňa v hlavách tým šesťdesiatim percentám ľudí, keď myslia na feminizmus? 

Podstatná je komunita

Veľa ľudí, s ktorými sa rozprávam a pýtam sa ich takéto otázky má naozaj jasno v tom, aký je ich názor na toto hnutie. Málokedy sa stretávam s pozitívnymi pohľadmi na vec, často si z toho ostatní robia posmešky, vravia, že feministky sú škaredé, nenávidia mužov a podobne. Veľa ľudí si reálne myslí, že feminizmus je o utláčaní jedného pohlavia a propagovaní druhého. 

A v niečom majú títo ľudia pravdu. Problémom však nie sú originálne, pôvodné, reálne hodnoty za ktorými feminizmus stojí, no komunita žien, ktoré sú tak veľmi privilegované a očividne spokojné so svojím životom, že nevedia - ľudovo povedané -, čo od rozkoše. Vymýšľajú si problémy tam, kde nie sú, pretože nemajú čo iné riešiť. Podľa Maslowovej pyramídy potrieb všeobecne platí, že nižšie položené potreby sú podstatnejšie a ich aspoň čiastočné uspokojenie je podmienkou pre vznik vyšších, menej naliehavých potrieb. 

Práve toto je viditeľné pri mnohých moderných feministkách, ktoré sú zabezpečené po všetkých stránkach a tak hľadajú problémy na vyšších úrovniach, ktoré sú často krát úplne nepodstatné, aby ich mohli riešiť. 

Toto však neplatí pre všetky a trúfam si povedať, že to neplatí ani len pre väčšinu. Lenže pravdou je, že radikálne feministky, ktoré napríklad nenávidia mužov, sú najhlasnejšie. Najviac ich počuť, najčastejšie sa objavujú v médiách, hlavne pre ich nekonvenčný a často až extrémny prístup. Nie je teda prekvapivé, keď si na základe takýchto informácií človek utvorí negatívny názor na celé hnutie. 

zdroj: https://unsplash.com

Je feminizmus vo vyspelých demokratických spoločnostiach stále potrebný? 

S dosiahnutím veľkého úspechu - umožnenie ženám voliť, pracovať a vlastniť majetok - sa feministky prakticky vážnejším témam nevenovali. To je práve dôvodom prečo po dosiahnutí zrovnoprávnenia žien s mužmi v 20. storočí bolo toto spoločenstvo, čo sa prívržencov týka, značne oslabené. Témy boli ešte menej výrazné a ľudia mu viac-menej prestali venovať pozornosť. 

No problémy tu stále zostali. Ženy stále zarábajú približne o 10% menej než muži s rovnakým vzdelaním a skúsenosťami. Podľa istej štúdie považuje znásilnenie čiastočne za chybu obete 50% žien. Štatisticky, jeden z troch mužov si myslí, že sa sexuálny kontakt, ktorý jeho partner/ka nechcel(a) nedá za znásilnenie považovať . A je toho oveľa viac. Myslím, že feminizmus by sa mal venovať práve takýmto ideám, ktoré síce nie sú také podstatné vo veľkom merítku, no ich riešenie je dôležité pre každého jednotlivca. 

Aby bolo hnutie populárnejšie, malo by sa zbaviť tej časti komunity, ktorá len ničí jeho meno, ktorá napríklad svoju nenávisť namierenú voči mužom skrýva za feminizmus a zrovnoprávnenie žien. Ďalej by malo myslieť na práva mužov, ktorí sú občas tiež znevýhodňovaní a v niektorých povolaniach zarábajú menej než ženy na rovnakej úrovni. 

zdroj: https://unsplash.com

Hnutie volá po zmene myslenia 

Dnes je dôležité si uvedomiť, o čom vlastne moderný feminizmus je a čo hlása. Doba sa zmenila, a už to nie je len definícia z Wikipédie, ktorá by mala platiť. Komunita si totiž utvorila vlastné predstavy o ideáloch a pilieroch spoločenstva, ktoré sa po istej dobe jemne zmenili. Ako som už spomínala vyššie, ľudia, ktorí niečo tvoria to priamo ovplyvňujú. Títo ľudia bohužiaľ často krát nevyznávajú ideály, ktoré by pre každého prívrženca mali byť samozrejmosťou. 

Feminizmus bol na začiatku o zrovnoprávnení žien a mužov. Teraz však volá skôr po zmene myslenia. Chce, aby boli ženy vnímané presne opačne ako to bolo v minulosti. Chce ich vidieť ako silné, nezávislé a húževnaté, teda aby spĺňali typický mužský stereotyp. Nechcú, aby boli starostlivé, jemné, citlivé, pretože to sa nehodí pre náročnejšiu prácu. Vidí sa skôr v ženách na vysokých pozíciách, ženách ambicióznych a nezávislých. Lenže zabúda na to, že medzi hlavné práva oboch pohlaví patrí sloboda výberu. Nie je nič zlé na tom, ak sa žena namiesto práce rozhodne svoj čas venovať domácnosti a rodine. Takisto sa nedá považovať za zlé, ak to isté spraví muž. A o tom má feminizmus podľa mňa byť. 

• Zdroj 1. obrázku v článku: https://unsplash.com,
• Zaujímavé články na túto tému: o tom, ako boli bizarne ženy vnímané v minulosti 

Vitajte pri dnešnom článku, v ktorom si rozoberieme, čo presne je podľa môjho názoru zlé na časopisoch a článkoch písaných pre ženy. Dúfam, že Vás táto veta príliš neodrádza od prečítania môjho príspevku. Aby sme sa chápali, text nie je určený na zbytočné moralizovanie, skôr na poukázanie istých vecí, ktoré som si všimla, ktoré občas nedávajú akýkoľvek zmysel a ktoré pseudonovinárom papáme aj s navijakom. 

Sedmokráska Malinová opäť vo forme! Znova ukázala postavičku ako lusk! 

Rada by som ale hneď na začiatku spomenula, že si uvedomujem, že tento problém sa týka aj mužov, nielen žien, ale nebudem to tu spomínať, pretože by tento článok mal asi päť strán.

Určite ste si všimli, že magazíny pre ženy a rôzne televízne relácie nám neustále propagujú ideál.
Ideál, ktorý každá chceme dosiahnuť, aby sme sa páčili mužom, ženám alebo, aby na nás boli babky hrdé. Ideál krásy tela s tým, že na ducha sa zabúda. Ideál, ktorý je pre mnohé ženy  nedosiahnuteľný. 

Ako dokonalé, nádherné a krásne nám ukazujú ženy, ktoré častokrát pôsobia rovnako. Všetky sú vysoké, majú štíhlu postavu s nevýraznými krivkami a dokonca nosia rovnaký makeup. Ich nedostatok diverzity, individuality a akejkoľvek výnimočnosti sa nám už ani nezdá zvláštny. Sme takí navyknutí na rovnakosť, až sme zabudli, čo nás vlastne robí špeciálnymi. 

Odmala sa túžime zriecť svojej výnimočnosti a byť všednými, zapadnúť. Tento fenomén podľa môjho názoru vychádza z akéhosi pudu. Niekedy bola všednosť možno najlepšou stratégiou na prežitie, pretože byť individuálom z nás môže spraviť ľahko dostupný cieľ. V búrke sa snažíme dostať čo najbližšie na úroveň zeme, aby sme splynuli s prostredím a blesk si nás nenašiel. Naopak, ak sme sami v poli, sme teda najvyšším a najvýraznejším objektom je pravdepodobné, že nás blesk trafí. 

Presne túto skutočnosť podľa môjho názoru využívajú médiá. Netuším aký je ich motív, možno je jednoducho pohodlnejšie a jednoduchšie chváliť telo modelky než ženy z lazov, ktovie. No jedno je isté. My to stále čítame, nechávame sa tým ovplyvňovať a pôsobí to na nás už odmalička. 

Možno sa Vám to nebude zdať ako veľmi zaujímavý, či dokonca zvláštny fakt, no mňa to jemne zarazilo. Zistila som, že na Slovensku sú hlavnými odberateľmi časopisov najmä ženy, ktoré patria do tzv. stredného ekonomického prúdu. Tieto dámy si však najčastejšie kupujú časopisy ako Nový Čas, Plus 7 dní, Čas pre ženy, Báječná žena a podobné slovenské denníky či týždenníky. Magazíny, kde sú hlavné témy krása, chudnutie, ako očariť svoj náprotivok, riešenie partnerských kríz, varenie a podobne. Ponúkajú viac obrázkov než textu a sú teda jednoduchým čítaním. Na porovnanie, politicko-spoločenské artikle sa až tak nepredávajú a zostávajú pomerne v menšine. 

Aj práve preto je podľa mňa dôležité apelovať na ženy, ako hlavné publikum, aby dbali na to, ako ich noviny ovplyvňujú a aby to bolo len v tom pozitívnom smere. 

Čo je dôvodom na takéto články? 

Tak to naozaj netuším. Motívy rôznych novín naozaj nepoznám. Najjednoduchšou odpoveďou by bol trh. Dnes platí, že to, čo si trh žiada aj dostane. No naozaj sme takí povrchní a chceme čítať takéto články? Naozaj niekoho zaujíma ktorá Slovenka má najkrajší zadok?

Na druhú stranu, ak si všimnete články glorifikujúce telo nejakej celebrity, ktorá spolupracuje s daným médiom, je to takmer vždy príspevok o úplnej hlúposti, ktorá v kontexte nie je vôbec podstatná. Jediná vec, na ktorej záleží je spraviť celebrite promo a čo najviac sa jej "'natlačiť do zadku". Neviem či autori takýchto článkov majú nejaké výhody, alebo finančné prilepšenia, no na tom v podstate ani nezáleží, je to ale zaujímavá téma na úvahu. Dôležité je, čo si z toho odnesiete vy. A keď už čosi také čítate, skúste to brať pozitívne. Áno, tá baba síce má peknú postavu, ale mne k šťastiu nechýba a som spokojná sama so sebou. 

Prečo nemusíme chcieť vyzerať ako modelky 

Ak sa zamyslíme nad tým, prečo sú modelky také - často až chorobne - štíhle, prídeme k jednoznačnej odpovedi. Predvádzajú na móle oblečenie, ktoré má vyznieť samo o sebe. Modelka sa má v podstate "stratiť", preto je takýto typ postavy u módnych návrhárov práve tak veľmi obľúbený. No načo tak veľmi meniť niečo Vám prirodzené, úplne jedinečné? Neviem, či sa vy chcete v dave práve stratiť, alebo zažiariť. Po ďalšie, nie každý sa môže k tomuto ideálu dopracovať zdravým spôsobom. Modelky častokrát fajčia, papajú vatu, či niekoľkokrát vyvrátia obsah svojho žalúdka. Myslím, že tieto metódy nie sú to, čo chcete pre svoje telo. 

Samozrejme, niektorí ľudia majú takýto typ postavy prirodzene a je to úplne v poriadku. Rozhodne nie je mojím cieľom nejakým spôsobom dehonestovať štíhle dievčatá, iba poukázať na to, že nemusíte mať telo ako modelka (Kim Kardashian, Kylie Jenner, doplňte si tam čo chcete), aby ste boli krásne a príťažlivé, pretože to ste tak či tak. 

Najnovšia diéta z Ameriky! Pozrite sa, ako chudnú známe celebrity! 

Často nám pocit, že sa nám redaktori článkov s takýmito názvami snažia ukázať, ako veľmi zle vyzeráme a ako sa to dá zmeniť. Podkopávajú naše sebavedomie tým, ako veľmi vychvaľujú postavy iných žien, ktoré presne takto vyzerajú. My to samozrejme žerieme aj s navijakom, pretože sme už raz také. Nikdy so sebou nie sme na sto percent spokojné a niekedy o sebe celkom prirodzene pochybujeme. 

No ak takéto články budeme brať ako marketingový ťah, aby sme si kúpili istý časopis, hneď sa nám uľaví a nebudeme to celé brať tak vážne. A možno si nabudúce takýto plátok ani nekúpime. 

Logika ženských časopisov 

Všimla som si istý fenomén - ak to tak môžem nazvať - , ktorý sa objavuje primárne v médiách orientovaných na ženské publikum. Nie je to nič iné než kontradikcia alebo teda protirečenie. Ako môže byť v jednej polovici časopisu popísaných toľko článkov o kadejakých diétach a o tom, ako po sviatkoch potrebujeme "zhodiť nejaké tie kilá navyše" v druhej polovici o sebaláske a o tom ako sa máme milovať také aké sme. Znamená to pre mňa, ako pre bežnú čitateľku, že mám najprv schudnúť a až potom sa mať rada? Nedáva to absolútne žiaden zmysel a čo je smutné, ľudia si to málokedy uvedomujú. 

Najlepšia vec na svete je cítiť sa dobre vo svojej koži

Otázka znie, prečo nám tieto články neukazujú, ako super vyzerajú ženy všetkých tvarov a farieb, ak sú zdravé a spokojné samy so sebou. Prečo nám večne ukazujú ako vyzerať "perfektne", keď nič také v skutočnosti neexistuje. Každému sa predsa páči niečo iné. 

Najlepšie sa to vysvetľuje na thigh gap, alebo tej populárnej medzere medzi stehnami, ak chcete. Aj keď cvičíte naozaj tvrdo a jete úžasne zdravo, nemusí sa Vám podariť medzeru dosiahnuť. Thigh gap totiž závisí skôr na štruktúre kostí, než na percente tuku. 

Sama som s týmto mala problém, z akéhosi iracionálneho dôvodu sa mi to páčilo. Najprv som len chcela schudnúť, čo sa mi podarilo, no medzera tam stále nebola. Celé dni som teda takmer nič nejedla, aby som svoj vysnívaný ideál dosiahla. Nebolo to však len o tom, aby som tú medzeru mala. Šlo aj o ekési pozdvihntie ega -  robila som to, aby som si dokázala, že to zvládnem. V tomto mi jemne napomohol aj blog a iné blogerky. Možno sa ešte pamätáte na blog.cz a tzv. pro-ana blogy, ktoré písali o výhodách anorexie a vytvárali si vlastnú komunitu spojenú červenými náramkami. Ja sama by som nikdy nepriznala, že môj blog je pro-ana, no napriek tomu, som si naňho pridávala jedálničky kde sa nachádzali jedlá ako šalát, zelenina, málo ovocia, občas cestoviny. Pila som veľa vody a každý deň som cvičila aspoň 5 hodín. [hodina kardio, 2 hodiny pilates, 1 hodina H.I.I.T., 1 hodina plávania] Aj napriek tomu sa mi tam thigh gap neobjavila. 

Týmto chcem povedať, že nie vždy dosiahnete to, čo chcete. Isteže, možno by sa to dalo, keby ste cvičili častejšie a tvrdšie, jedli menej kalórií a tak ďalej, no dokázali by ste takto vydržať celý život? Asi nie. Preto je dôležitejšie jesť zdravo, ale udržateľne. 

Cieľom tohto článku je hlavne poukázať na ťahy autorov magazínových artiklov a snažiť sa Vám ukázať aj inú cestu, ktorá nemusí byť nutne taká ťažká, pretože vás bude aj baviť. A to je jesť zdravo a z každého rožku trošku, cvičiť s mierou a byť so sebou ako-tak spokojný. No nezabudnúť na vzdelávanie a snažiť sa duchovne rásť. 

Nakoniec však musím dodať, akokoľvek klišé to znie, buďte so sebou spokojní, nech sa deje čokoľvek. Ak ste zdraví, vaše telo je pravdepodobne v norme a nemusíte sa tlačiť do niečoho čo nechcete a robíte to v podstate z donútenia. Je v poriadku ak máte širšie ramená, väčšie stehná, lýtka, alebo neviem čo ešte. Nenechajte si vsugerovať niečo iné. 

V článku som načala viacero tém, dúfam teda, že to na vás nepôsobí príliš chaoticky. Táto téma je veľmi komplexná a súvisí s viacerými inými vážnymi témami. Aj tak teda dúfam, že sa Vám príspevok páčil a že na môj blog prídete aj nabudúce. Nezabudnite sa tiež zapojiť do diskusie a odpovedať na otázky.

zdroje obrázkov: 1.  https://unsplash.com, ostatné: Šálka Čaju

Čo si o tejto téme myslíte vy? Necháte sa ovplyvňovať takýmito článkami? (Priznali by ste si to vôbec?) Skúšali ste nejakú diétu z časopisov? Aké boli dlhodobé výsledky?