Schrödingerovo Rusko
14:10
Mnohí z Vás si o Rusku vytvorilo názor na základe toho, čo ste občas zachytili v správach, počuli v rádiu, na základe toho, do čoho ste sa letmo začítali na internete. Vaše kritické myslenie Vás nezastavilo, aby ste si overili informácie, ktoré sa k Vám dostavili. Nezaujímali ste sa natoľko, aby pre Vás hľadanie informácií bolo plne využitým časom. Aj z tohto dôvodu dnes ľudia veria hlúpostiam, nepravdám a pokrúteným faktom. Takto vznikajú fámy o tom, že vakcíny priamo zabíjajú deti alebo že v Rusku je treskúca zima a žiadna sloboda.
Občas mám pocit, že Rusko je ako Schrödingerova mačka. Niektorí ľudia veria, že po uliciach chodia ženy v hrubých kabátoch, tradičnej "chustke" a muži popíjajú vodku. Ich deti nemajú čo do úst a všade je neskutočná zima. Iní zase, že Rusko prosperuje viac než kedykoľvek predtým, že anexia Krymu je vlastne len ochrana Rusov, ktorí na území žijú a že Putin by mal zjednotiť všetky slovanské krajiny vrátane tej našej.
Normálny človek sa teda nachádza v pomykove, pretože nemôže vedieť, kto vraví pravdu. A tak sa dostáva do centra orkánu s názvom informačná vojna a aj napriek kvantu informácií stále netuší, ako to s tým Ruskom vlastne je. Tento článok sa Vám teda posnaží sprostredkovať ako to tam vlastne vyzerá a či sa krajina podobá skôr na našu prirodzenú družicu alebo vyspelú západnú civilizáciu. Experiment so Schrödingerovou mačkou napovedá, že zistíme pravdu jedine tak, že sa do skrine pozrieme. Tak som to spravila ja. Šla som do Ruska a pozrela si ho v plnej kráse. Ázijský prepych? Navštívila som čarovný Petrohrad, ktorý je spolu s Moskvou výkladnou skriňou Ruska. Nádherné mesto, úžasné oblečení ľudia a samé zlato. Pozostatky z minulých cárskych čias, keď bol moderný najmä gýč. Bol príjemný letný deň, občas zafúkal chladnejší vetrík a ja som sa cítila celkom ako v Amsterdame, ktorým bolo mesto inšpirované. Petrohrad mal pôsobiť európskejšie než Moskva, no prílišný luxus napovedal skôr Áziu. Neskoro večer, keď sa už obloha zatiahla a slnko zašlo za obzor si miestni umelci vytiahli svoje nástroje a začali hrať. Boli to hlavne piesne, ktoré počujete bežne z rádia. Stále sme míňali párik policajtov, ktorý na všetko dohliadal. No žiadne výtržnosti sa nekonali.
 |
| Petershof, imperátorská rezidencia |
 |
| Rusko-európska kríza |
Avšak vďaka sankciám od Európskej Únie kvôli anexii Krymu sa Rusko začalo spoliehať na vlastné prírodné zdroje. V obchodoch nie je s potravinami žiaden problém, niektoré sú dokonca lacnejšie než u nás. To, čo nedokážu vypestovať k nim prúdi cez Bielorusko zo štátov EÚ. Sankcie teda nakoniec Rusku skôr pomohli než uškodili. Suroviny, ktoré si naozaj nevedia zaobstarať sami k nim akurát dovážajú Bielorusi.
 |
| Vstup do mesta Azbest |
V ekonomike ešte zostaneme. Vláda Ruska je známa svojím pragmatizmom, ktorý však občas preháňa na úkor svojich obyvateľov. V ruskom kraji Sverdlovsk sa nachádza mestečko s názvom Azbest. V meste sa nachádza najväčšie ložisko nebezpečného azbestu, ktorý sa aktívne ťaží. Ľudia v meste si zo škodlivého kovu nič nerobia. Tvrdia, že im neublíži, zvlášť, keď si po styku s ním umyjú ruky. Azbest sa však ťaží dynamitom, jeho časti sa teda dostávajú do ovzdušia a môžu tak spôsobiť rakovinu. Lekári a obyvatelia mesta si z toho však ťažkú hlavu nerobia. Podľa nich azbest neškodí, je to skvelý materiál, ktorého ťažba napomáha ich ekonomike. Uralazbest, najväčšia firma v meste, dotuje všetko. Od škôl a vzdelávania až po futbalový štadión.
Čo sa týka médií, väčšina televízií je riadená Kremľom. Servíruje sa protiamerická a celkovo protizápadná propaganda, čo umocňuje nacionálne emócie v krajine. V skratke: Putin vie, čo chcú jeho ľudia počuť a tak im to podáva na zlatom podnose. Internet však funguje takmer bez obmedzení, v predaji je dokonca kniha, ktorá o Putinovi hovorí ako o tyranovi a cárovi. Niektorí Rusi však tvrdia, že všetko, čo z liberálnych slobôd zostalo je len pozlátko pre západ.
O prezidentovi však treba pochopiť jednu vec. Existuje jeden veľký kolektívny Putin, ktorého tvorí celý národ a ktorý si myslí ako by mal prezident rozhodnúť. Potom tu sú rôzne záujmové skupiny, ktoré sa prezidenta snažia ovplyvniť vo svoj prospech. A on sám medzi tým kľučkuje ako na tenkom ľade. Niektorí vravia, že je len najlepším vyjednávačom medzi oligarchami a prostým ľudom. Takto to prakticky funguje v každej krajine, v každom štáte. Panovník sa musí spoliehať na ľudí, ktorí sú pod ním, prerozdeľuje im moc, aby mohli vládnuť, boli spokojní a nikomu ani nenapadlo, že by panovníka mohol nahradiť. V Rusku, ako v demokratickej krajine by to malo fungovať tak, že sa Putin stará len o ľudí, aby ho volili. Sľuboval by im benefity, presviedčal by ich o svojej potrebnosti a nenahraditeľnosti. Avšak situácia tam naznačuje, že to nie je celkom také. Putin musí rozmýšľať nad tým, ako udržať spokojných oligarchov, vďaka ktorým má peniaze, bežných ľudí, vďaka ktorým má hlasy a ostatné krajiny, ktoré sú jeho (potenciálnymi) spojencami.
Krátka história pred Putinovou slávou
Okolo roku 1999, keď bol v úrade ešte Yeľcin, sa Kremeľ rozhodol zasadiť komunistickej ideológii poslednú ranu. Vládu vtedy riadil Jevgeniy Primakov, takmer 70-ročný bývalý minister zahraničných vecí Ruska a bývalý kandidát na člena politbyra Ústredného výboru KSSZ (Komunistickej strany Sovietskeho zväzu). Stratégom Kremľa teda napadlo, okrem pochovania Lenina, ktoré však bolo v danej chvíli pre prezidenta nesmierne riskantné, predsedu vlády odvolať. Stalo sa to v hodine dvanástej, tri dni pred hlasovaním o impeachmente. Komunisti nakoniec nezískali potrebné hlasy na spustenie procesu, o čo sa už postarala Kremeľská kancelária. Bolo to ozaj veľké taktické víťazstvo, no stále nevyriešilo asi ten najpálčivejší problém. Ako zabrániť Primakovovi a komunistom vyhrať prezidentské voľby o rok, keď Yeľcinovi skončí volebné obdobie?
Museli teda zohnať nástupcu. Avšak okolo Yeľcina sa reálne nenachádzali žiadni politici, ktorí by boli natoľko populárni, žeby mali šancu uspieť. Jediným výrazným kandidátom bol akurát primátor Moskvy Lužkov, ten však nemal žiaden politický názor a súčasnému prezidentovi sa nepáčil.
Ďalej tu bol komunista Primakov, ktorý prakticky nemal žiaden protipól. Avšak na miesto premiéra sa pred rokom uvoľnilo miesto, a premiérom sa stal mladý a úplne neznámy Vladimír Putin.
Putin mal ako premiér šťastie. Na začiatku jeho vlády získaval rating bojom proti čečenským teroristom, čo mu značne vylepšilo skóre.
Keď bolo jasné, že aliancia Lužkov s Primakovom má asi najväčšiu šancu vyhrať, spravil Yeľcin operáciu "nástupca". Rezignoval a namiesto seba poveril na vykonávanie funkcie práve premiéra Putina. Jeho strana pred pár dňami vyhrala vo voľbách a stratégii sa úspešne darilo.
Neskôr, v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov prebehla najšpinavšia predvolebná kampaň v histórii Ruska.
Dve televízie proti sebe zvádzali informačnú vojnu, jedna v hlavnom vysielacom čase riešila operáciu bedrového kĺbu Primakova.. no druhej sa tak nedarilo. Na stranu Putina nepriniesla reálne žiadne kompromitujúce dôkazy a starého komunistu len neúspešne bránila. Keď Putin dosiahol dostatočné množstvo percent v ratingu, Yeľcin sa konečne vzdal funkcie a za svojho nástupcu menoval Putina. Voľby mali byť namiesto v júni v marci a tak sa čas na kampaň značne skrátil.
Neskôr Kremeľ rozoštval komunistov a väčšinu dôležitých ľudí si zo strany Lužkova previedol k sebe. A tak vznikla Putinova strana Jedinaja Rossija - Jednotné Rusko.
Ideológia Kremľa Na začiatku jeho vlády sa o ňom hovorilo ako o vysoko intelektuálnom právnikovi s liberálnymi demokratickými myšlienkami. Dnes prezident zo všetkého obviňuje západ. Čo sa zmenilo? To je však téma na celkom iný článok. Odpoveď na hlavnú otázku ako to s tým Ruskom teda je, je komplikovaná. Každá strana barikády má v niečom pravdu, no ani jedna úplne. Pôvodcom všetkého zla nie je ani Rusko a ani Amerika. Takéto jednostranné vnímanie sveta je veľmi nebezpečné a vedie akurát k polarizácii spoločnosti.
zdroje:
vice
Všetci Mocní Ruska - Michail Zygorov
Wikipedia
Bloomberg Economics
Čo sa týka médií, väčšina televízií je riadená Kremľom. Servíruje sa protiamerická a celkovo protizápadná propaganda, čo umocňuje nacionálne emócie v krajine. V skratke: Putin vie, čo chcú jeho ľudia počuť a tak im to podáva na zlatom podnose. Internet však funguje takmer bez obmedzení, v predaji je dokonca kniha, ktorá o Putinovi hovorí ako o tyranovi a cárovi. Niektorí Rusi však tvrdia, že všetko, čo z liberálnych slobôd zostalo je len pozlátko pre západ.
 |
| Anexia Krymu |
 |
| Petrohrad a jeho kanály |
Dve televízie proti sebe zvádzali informačnú vojnu, jedna v hlavnom vysielacom čase riešila operáciu bedrového kĺbu Primakova.. no druhej sa tak nedarilo. Na stranu Putina nepriniesla reálne žiadne kompromitujúce dôkazy a starého komunistu len neúspešne bránila. Keď Putin dosiahol dostatočné množstvo percent v ratingu, Yeľcin sa konečne vzdal funkcie a za svojho nástupcu menoval Putina. Voľby mali byť namiesto v júni v marci a tak sa čas na kampaň značne skrátil.
Neskôr Kremeľ rozoštval komunistov a väčšinu dôležitých ľudí si zo strany Lužkova previedol k sebe. A tak vznikla Putinova strana Jedinaja Rossija - Jednotné Rusko.
 |
| Moja cesta do Ruska zdokumentovaná na instagrame. |
Ideológia Kremľa Na začiatku jeho vlády sa o ňom hovorilo ako o vysoko intelektuálnom právnikovi s liberálnymi demokratickými myšlienkami. Dnes prezident zo všetkého obviňuje západ. Čo sa zmenilo? To je však téma na celkom iný článok. Odpoveď na hlavnú otázku ako to s tým Ruskom teda je, je komplikovaná. Každá strana barikády má v niečom pravdu, no ani jedna úplne. Pôvodcom všetkého zla nie je ani Rusko a ani Amerika. Takéto jednostranné vnímanie sveta je veľmi nebezpečné a vedie akurát k polarizácii spoločnosti.
zdroje:
vice
Všetci Mocní Ruska - Michail Zygorov
Wikipedia
Bloomberg Economics
0 komentárov